Poznáme laureátky a laureáta COČ 2025

TS: Do tohtoročnej Ceny Oskára Čepana sa prihlásilo 51 umelcov a umelkýň, vrátane jedného autorského kolektívu. Uzávierka otvorenej výzvy na prihlasovanie sa bola o polnoci zo soboty na nedeľu 31. mája. Zastúpenie od najmladšej generácie po skončení štúdia po hornú hranicu 40 rokov odráža záujem rozvíjať a prezentovať svoju tvorbu v rámci projektu COČ v rôznych štádiách umeleckej tvorby. 

„Portfóliá prihlásených prezentovali široký mediálny a tematický záber, častokrát so silným dôrazom na spoluprácu v rámci multimediálnych projektov. Dokazujú jednak presieťovanosť scény, ale aj tendenciu smerom k odindividualizovaniu tvorivého procesu. Okrem tradične početného zastúpenia intermediálnych portfólií sme zaznamenali záujem zo strany autorov a autoriek tvoriacich v médiu maľby, fotografie, keramiky, objektového umenia a performance.“, vyjadrili sa organizátorky COČ 2025 Miroslava Urbanová (riaditeľka Nadácie – Centrum pre súčasné umenie) a Petra Nela Pučeková (projektová koordinátorka COČ).    

Portfóliá prihlásených posudzovala medzinárodná porota zložená z etablovaných odborníkov a odborníčok v oblasti súčasného vizuálneho umenia.

Tento rok vo svojom dvojročnom mandáte pokračujú Piotr Sikora a Erin Li, ktorých si vážime nielen kvôli ich kurátorským kvalitám, ale aj pre ich rozhľad naprieč umeleckými scénami. Do porotcovského tímu pribudli nové členky: Christina Li, ktorá bola o.i. kurátorkou fínskeho pavilónu na 59. Benátskom bienále a Nathalie Anglès, výkonná riaditeľka a spoluzakladateľka Residency Unlimited. Spoločne vyberali z 51 prihlásených umelcov a umelkýň tentokrát iba troch vystavujúcich*vystavujúce, ktorí*ktoré budú pracovať na nových projektoch a pripravovať výstavu v Koppelovej vile v Galérii Jána Koniarka v Trnave. Ich zasadnutie sa uskutočnilo 9.6.2025 a výber spoločne s diskusiou trval približne tri hodiny. Porota dospela k rozhodnutiu po viacerých kolách hlasovania a vybrala dve laureátky a jedného laureáta.

,,V roku 2025 nás opäť potešil veľký počet uchádzačov*uchádzačiek a stretnutie poroty sa nieslo nielen v znamení diskusie o tvorbe prihlásených, ale zohľadnilo aj súčasnú spoločensko-politickú situáciu či to, aký prínos môže mať takéto ocenenie pre jednotlivcov. Prostredníctvom hĺbkových rozhovorov o tvorbe uchádzačov a uchádzačiek na základe predložených portfólií, ale aj osobnej skúsenosti poroty pri prezentáciách na rôznych lokálnych a medzinárodných fórach, sme dospeli k záveru, že dáme priestor trom umelcom*umelkyniam, ktorých doterajšia tvorba preukázala ich obrovský potenciál rozvíjať projekty v rôznych podmienkach a kontextoch. Vybraný umelec a umelkyne pracujú v rozličných médiách a formátoch, od pôsobivých miestne-špecifických projektov (Ľuboš Kotlár), cez súčasné feministicky podmienené myslenie o sebe a kolektívnom tele online (Nikola Balberčáková) až po poetickú expanziu abstraktného maliarskeho vyjadrenia (Ráchel Jutka). Hoci sa tieto tri umelecké pozície líšia v mierke, všetci sa zaoberajú témami, ktoré rezonujú v súčasnej ére fluidity a hybridnej existencie v rámci offline a online subjektivít a rozhraní a tešíme sa na ich prezentáciu koncom tohto roka na výstave v Galérii Jána Koniarka v Trnave.“, povedali Piotr Sikora, Erin Li, Christina Li a Nathalie Anglès.
Porota sa bližšie vyjadrila k svojmu výberu laureátok a laureáta:

,,Umelecká tvorba Nikoly Balberčákovej sa zameriava na témy hyperfemininity a jej performancie, úzkostí prameniacich z našej každodennej online všadeprítomnosti v prudkom tempe globálnych katastrof. Často spolupracuje s kolegami*kolegyňami z umeleckej praxe, pričom primárne vytvára scénu a scenár performatívnych diel a videoprác. Hoci sa téma jej tvorby môže zdať zahľadená do seba, formy jej prezentácie provokujú diváctvo k akcii – v skutočnosti je skôr seba-vedomá, vedomá si svojho obrazu a jeho možného vnímania alebo jeho chýb v rámci globálneho obehu obrazov. Provokuje k pýtaniu sa ako môže vyzerať feminizmus dnes.

Dielo Ráchel Jutky zaujalo porotu poetickými kvalitami jemných zmien a pohybov vzťahov zachytených prevažne na ploche plátna. Prácou s abstraktnou maľbou, svetlocitlivými materiálmi a technikami, skladajúc časti svojej maliarskej tvorby do prepojeného celku spoločne s kyanotypiami a fotografiami, ktoré sú prezentované v rámci nadizajnovaných kusov nábytku, Jutka vstupuje do otvoreného poľa expandovanej maľby. Je ovplyvnená fluiditou našich každodenných skúseností sprostredkovaných fragmentmi obrazov kolujúcich na sociálnych sieťach, ktoré prekladá do obrazov, ktoré pôsobia priam hapticky.
Pôsobivý rozsah umeleckého prejavu Ľuboša Kotlára, jeho silné, no zároveň citlivé vnímanie okolia a jeho špecifík patrili medzi prvé dojmy, ktoré porota získala pri skúmaní umelcovho portfólia. Z pomerne efemérne pôsobiacich inštalácií sa vynárajú témy spojené s existenciou vo svete, ktorý vytláča určité skupiny ľudí na okraj spoločnosti. Kotlár často nenápadne, ale rozhodne hovorí o svojom vnímaní a zážitkoch zo špecifickej pozície inakosti. Jeho diela nás vďaka svojim jemným estetickým a afektívnym kvalitám dokážu prepojiť so širším obrazom miest, príbehov a vecí.“

Nikola Balberčáková (1994, Michalovce) je vizuálna umelkyňa pôsobiaca medzi Bratislavou a Prahou. Je absolventkou VŠVU v Bratislave (Ateliér intermédií) a magisterského štúdia na UMPRUM v Prahe (Ateliér fotografie). Počas štúdia absolvovala stáž na Newcastle University of Fine Arts. V roku 2024 bola rezidentkou v Aténach (SKUSY), v Tabačke Kulturfabrik v Košiciach, v Dům umění města Brna, v 2023 v Schaubmarovom mlyne v Pezinku. Sólo a duo výstavy a performance (výber): Her name was Caroline Salem, v spolupráci s Jakubom Pohlodkom (Schaubmarov Mlyn SNG, Pezinok, 2024), Paranoia Symphony, v spolupráci s Markétou Slanou (Veletržní palác, Národní Galerie Praha, 2023), Sticky Sweet, v spolupráci s Tristanom Gacom (BE/FR)(Holešovická Šachta, Praha, 2023). Skupinové výstavy (výber): Doe vs. Siren: On Metabolization and Shapeshifting (Medium Gallery, Bratislava, 2025), ‘dilithium, chapter 2: doppelgängers‘ (E X I L E Viedeň, 2024), The rotten smell is you (Kunsthalle Bratislava, 2023), Glorify our Hormones (VUNU Gallery, Košice, 2020).

Ráchel Jutka (1996, Košice) je maliarka a vizuálna umelkyňa. Bakalárske štúdium v odbore Fine Art ukončila v Škótsku (Moray School of Art; University of The Highlands and Islands, UK). Magisterské štúdium zas v Ateliéri obrazu na košickej Fakulte umení (TUKE) pod vedením doc. Mgr. Art. Ota Hudeca, ArtD. V súčasnosti svoju tvorbu pravidelne vystavuje na Slovensku i v zahraničí, na spoločných či samostatných výstavách napr. vo Veľkej Británii, v Nemecku, v Čechách či Maďarsku (New Contemporaries 2023, Royal Scottish Academy, Edinburgh; Another Profile Pic, Šopa Gallery, Košice; Bold Red Line, VUNU, Bratislava; Your Water Our Water, Delphi Space, Freising & aqb Project Space, Budapešť & U10 Space, Belehrad, Srbsko; Soil Not Oil, Slovenský inštitút v Prahe, a iné).

Ľuboš Kotlár (1991, Šaľa) je vizuálny umelec a fotograf v súčasnosti pôsobiaci medzi Prahou a Bratislavou. Je absolventom magisterského štúdia na Katedre Fotografie a Nových Médií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (2016-2018), kde absolvoval aj bakalárske štúdium (2012-2016). Jeho vzdelanie zahŕňa výmenné pobyty na Bezalel Academy of Arts and Design v Jeruzaleme (2017) a na Aalto School of Art Design and Architecture v Helsinkách (2014). Absolvoval rezidenčné pobyty Jaw Dikh v Poľsku (2024), Artak350 na Islande (2022), MeetFactory v Českej republike (2022) a Villa Romana v Taliansku (2021). V súčasnosti pôsobí ako Odborný asistent na Katedre Fotografie a Nových Médií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Pravidelne vystavuje na Slovensku, ako aj v zahraničí. Medzi jeho posledné samostatné projekty patria 'last summer i have fallen in love madly" na Letnom kúpalisku Mičurín v Bratislave (2024) alebo 'something's wrong and i can feel it' v Novej synagóge v Žiline (2024). Jeho práca bola prezentovaná napríklad v Prahe v rámci Biennale Matter of Art (2022) alebo v Skopje v rámci Manifesta 14 (2022).

Medzinárodnú porotu tento rok tvoria Erin Li (CHN/HK; je kurátorkou v nadácii Delfina Foundation v Londýne, kde vedie rezidenčné pobyty, výstavy a program pre verejnosť; predtým pracovala vo Whitechapel Gallery; jej kurátorská prax sa zaoberá živým umením a živou kultúrou, od pouličného tanca až po fermentáciu), Christina Li (HK/NL; je kurátorka a autorka žijúca v Amsterdame v Holandsku; v súčasnosti je umeleckou riaditeľkou Kim Association, ázijskej nadnárodnej umeleckej iniciatívy Nadácie Yenn a Alan Lo v Singapure; je kurátorkou prezentácie Pilvi Takaly v národnom pavilóne Fínska na 59. bienále v Benátkach a hongkonskej prezentácie diela Shirley Tse na 58. bienále v Benátkach), Piotr Sikora (PL/CZ; pôvodom z Krakova; je členom poľskej sekcie Medzinárodnej asociácie výtvarných kritikov; žije a pracuje v Prahe; vo svojej kurátorskej praxi sa inšpiruje saunovou kultúrou, mykológiou a gýčom; spolukurátoruje reality show s umeleckou tematikou GASTROFAZA; vychováva dvoch synov a obsedantne bicykluje), a Nathalie Anglès (FR/USA; Anglès je výkonnou riaditeľkou a spoluzakladateľkou Residency Unlimited (RU);  pred založením Residency Unlimited v roku 2009 Nathalie pracovala na rôznych kurátorských a administratívnych pozíciách v inštitúciách ako Sotheby's (Londýn), oddelenie impresionistického a moderného umenia; v Paríži v Americkom centre, na École nationale supérieure des beaux-arts (ENSBA); a Union centrale des Arts décoratifs (UCAD); V roku 2008 bolo Nathalie udelené francúzske vládne vyznamenanie Chevalier de l'Ordre des Arts et des Lettres (Rád umenia a literatúry).