Na počiatku bola kresba

Aktuálne prebiehajúca výstava Zraniteľné čiary v Považskej galérii umenia v Žiline predstavuje tvorbu piatich súčasných vizuálnych umelkýň a umelcov, pričom sa zameriava na ich kresby, ktoré majú formu denníkových záznamov, individuálnych zápiskov alebo sú prvopočiatočnými vizualizáciami vznikajúcich umeleckých diel. Vystavením týchto kresieb návštevníctvu poodhaľujú zákulisie svojej tvorby. Pod komponovanie výstavy sa podpísali kurátorka Kristína Hermanová a umelkyňa venujúca sa šperku a kresbe Slavomíra Ondrušová. 

V dejinách umenia sa postupne upevňovala predstava, že umelec tvorí zo svojho vnútra a do jeho diela čoraz viac prenikajú rysy vyrastajúce z jeho osobnosti, ako podotkli Ernst Kris a Otto Kurz vo svojej notoricky známej knihe Legenda o umelcovi. Túto premisu umocňuje aj aktuálny projekt v PGU, v ktorom môžeme vidieť individuálnu tvorbu a spôsob prezentácie kresieb od Adama Priecela, Evy Moflárovej, Alizy Orlan, Richarda Hronského a Simony Gottierovej. Ich práce a prístupy ku kresbe ako médiu sú rôzne – jednotlivé umelkyne a umelci zaznamenávajú nápady zárodkov svojich umeleckých diel, niektoré sú meditáciou, iné vznikajú náhodne na odreagovanie, niektoré majú denníkový charakter a sú archívom. Na výstave sú odprezentované aj také záznamy, ktoré neboli vytvárané s ambíciou vystaviť ich zraku verejnosti, viac hovoria o spôsobe ich premýšľania, o procese tvorby. Tieto kresby majú svoju autonómnosť, sú súčasťou umeleckej tvorby jednotlivcov. Návštevníctvo výstavy na ne môže nahliadnuť, analyzovať a pozrieť sa tak „pod kožu“ vystavujúcim. 

Na výstave je citeľná ruka architektky Andrey Ďurianovej. Vďaka jej práci tvorí priestor jeden celok, ktorý je rozdelený podľa autorstva na samostatné mikrovýstavy. Spôsob inštalácie je profesionálny, nápaditý. Na dvoch miestach, pri dielach Alizy Orlan a Simony Gottierovej, je zavesená textília ružovej farby, úmyselne jemne riasená a v rytme ladného ohybu tvorí v priestore kontinuitu.

Maliar a grafik Adam Priecel (1997), ako sám priznáva (vo videu natočenom v PGU), sa začal intenzívne venovať kresbe až počas obdobia covidu. Jeho inštalácia na galerijnej stene je vyskladaná z pokreslených hárkov papiera a to, čo vidíme, sú jeho pocity, spovede vytvorené aj z jeho zážitkov. Niektoré námety sú bezútešné a boli spôsobom vyrovnávania sa s tým, čo sa umelcovi prihodilo – napríklad vidíme postavu prikrčenú pod náporom ťažkého bremena, ktoré táto osoba nesie. Priecelove kresby sú prevedené roztržitou dynamickou linkou, sem-tam rozpitou vodou. Vystavené práce sú doplnené aj maľbou, respektíve akousi kresbou na plátne, a to v prípade dvoch plátien a jednej maľby, na ktorej spodobil zelenú mačku s nápisom na tele Lost/Stratená. 

Maliarka a pedagogička Eva Moflárová (1981) je známa svojou maľbou aj jej priestorovou podobou prevedenou do objektov. Na prezentovaných kresbách môžeme vidieť rôzne témy, ktorým sa autorka dlhodobo venuje, ako materstvo, telesnosť, skúmanie vlastného tela, vnútorného prežívania, alebo tu nájdeme aj záznamy každodenných námetov. Jej spôsob vyjadrovania je úsporný, rovnako ako aj v maľbách ide o minimalistickejšie vyjadrovanie, na ktorom môžeme odsledovať jej rozpoznateľný rukopis. Vystavené kresby pozostávajúce z náčrtkov sú nainštalované netradične – sú popreplietané pomedzi osnovu z nití napnutých na kovovej konštrukcii výstavného pultu. Autorke sa tu podarilo zhmotniť kresbu a vzniklo tak umelecké dielo „na mieru“. Textilné vlákna sa voľne spúšťajú dole kolmo na stenu, na spodnejšej strane sú záchytné body, okolo ktorých sa ovíjajú nite. 

Autorka Aliza Orlan (1990) sa vo svojej tvorbe venuje kresbe, inštalácii, performancii, poézii a témam rodovej identity a intimity. Jej diela na výstave predstavujú kresby farebnou pastelkou, ktoré sú inšpirované florálnymi námetmi, pričom spôsob ich spracovania je veľmi prácny, minuciózny. Tieto tvary kvetín, amorfné figúry akýchsi víl či motýľov s krídlami pripomínajú surreálne krajiny či transformácie nemenných bytostí vychádzajúcich z jej imaginácie. Na ploche priehľadnej textílie ružovej farby sa na viacerých miestach objavujú textilné diela malých formátov, ktorých tvar pripomína list, ale aj ženské ohanbie. 

Richard Hronský (2002), študent fotografie, no zato aktívny umelec, hudobník a organizátor umeleckého života sa na výstave predstavil svojimi denníkmi a autorskými viazanými knižkami – respektíve časopismi drobných rozmerov. Jeho práce sú samostatne nainštalované na sokloch, pričom návštevník má možnosť si v nich zalistovať (potom ako si nasadí rukavice). Tento akt má akúsi posvätnú auru, ako malý rituál s praktickým významom. Do denníkov zaznamenáva svoje postrehy, každodenné prežívania, zapája do nich aj iných, ktorí ich dotvárajú, zároveň si archivuje rôzne lístky, napríklad tie z cesty vlakom. Na svoje kresby využíva pastel, tuš a pero. Môžeme sa začítať do jeho osobného života, dozvedieť sa bližšie informácie o ňom ako umelcovi a jeho autentickom pohľade na dianie okolo. 

Vizuálna umelkyňa Simona Gottierová (1991) zvyčajne pracuje s objektmi, inštaláciami s performatívnym prístupom. Kresba tvorí dôležitý prvok pri procese jej tvorby, keď tieto malé diela nalepené na lepiacej páske preskupuje a presúva až dovtedy, kým nevytvoria nový význam. Na výstave je akoby „na ukážku“ predvedený tento postup – na zvlnenej textílii sú ako na nástenke páskou nalepené kresby. Sú to rôzne texty, papierové práce malých formátov, na ktorých sú aplikované farebné kresby (pripomínajúce farebné difúzie z vodovej farby), ktoré si autorka zaznamenáva a ktoré vypovedajú o jej senzibilite voči okolitým javom a hlbokom vnútornom prežívaní každodennosti.

Na čo chcela výstava poukázať? Ja tento projekt vnímam ako snahu priblížiť zákulisie tvorby umeleckých diel, ktoré vidíme v galériách, veľakrát bez toho, aby sme poznali pozadie ich vzniku a život ich tvorkýň a tvorcov, ich bežné prežívanie, starosti a záujmy, ktoré do ich tvorby často presakujú. Výstava nám približuje aj poznanie, že umenie, ktoré je prácou – poslaním autorov a autoriek, je nepretržite späté s ich životom a o tom, čo tvoria, premýšľajú intenzívne. Nie je záležitosťou osemhodinového pracovného času, ale celého bytia, existencie, prežívania a všímania si všedných okamihov – a práve tam pramenia veľké a neraz i zásadné témy života. 

---

Simona Gottierová, Richard Hronský, Eva Moflárová, Aliza Orlan, Adam Priecel / Zraniteľné čiary / kurátorky: Kristína Hermanová, Slavomíra Ondrušová / Považská galéria umenia v Žiline / 28. 11. 2025 – 14. 3. 2026

Foto: Marek Jančúch